VÚC: Košice
Okres: Trebišov
Počet obyvateľov: 399
Rozloha: 981 ha

História obce

Na juhozápadnom úpätí Zemplínskych vrchov sa nachádza srdce slovenskej časti Tokajskej vinohradníckej oblasti Mala Tŕňa, ktorá patrí medzi tie zemplínske obce, ktoré majú už dávnu tradíciu výroby znamenitého tokajského vína.

Základy poľnohospodárstva v 5. tisícročí pred n.l. možno nájsť aj v chotári dnešnej Malej Tŕne. V mladšej dobe kamennej je na tomto území charakteristická výroba kamenných hladených nástrojov a hrnčiarstva. Do bukovohorskej kultúry charakteristickej svojim výtvarným prejavom možno podľa D. Čaploviča zaradiť aj lokalitu v katastri tejto obce. V dejinách Zemplínskej župy nachádzame informáciu, že spolu s terajšou Veľkou Tŕňou existovali obe obce pod názvom Nižný a Vyšný Turuň už v roku 1067. Začiatkom 13. storočia sa obec spomína pod názvom Tolna a bola majetkom rodu Katha. Od tohto rodu je pravdepodobne odvodený aj názov vinohradníckej lokality Kate, ktorá sa nachádza južne od Malej Tŕne, východne od osady Karlov Dvor a patrí do Tokajskej vinohradníckej oblasti. Názov obce odvodzoval Anton Szirmay od kostolnej veže, pretože veža po maďarsky je torony. Ján Stanislav odvodil pomaďarčený názov obce Toronya, ktorý sa používal v 13.-14. storočí od slova tŕň. V stredovekých listinách sa vyskytujú aj názvy Tolna - 1220, Thorona - 1276, Thurona - 1281, Toronia - 1291 a neskôr Toronya, ktorý je súčasným maďarským názvom obce.

Doposiaľ najstaršou správou o vinohradoch v južnom Zemplíne je listina uhorského kráľa Bela IV. z roku 1248, v ktorej daroval spišskému prepoštovi jednu vinohradnícku usadlosť v Sárospataku. Vinica totiž po smrti bezdetného majiteľa pripadla panovníkovi a ten ňou odmenil už spomínaného spišského prepošta. V tomto čase už môžeme predpokladať aj vinice v Malej Tŕni a okolí. Listina z roku 1475 potvrdzuje, že majetkovými vlastníkmi malotŕňanských viníc boli: kláštor v Újhelyi, meštianska rodina v Lelesi a ďalší vlastníci. Uvádza tiež veľmi konkrétne vinice v katastrálnom území obce Malá Tŕňa, "...vinea in territorrio possessionis Kysthoronya...". pravdepodobne už v 13. storočí založili poddaní pri starom sídlisku nové, ktoré v druhej polovici 14. storočia dostal názov Malá Tŕňa (Kis Thoronya). Až v 15. storočí pomenovali druhé sídlisko Veľká Tŕňa (Nagy Thoronya).

Najstaršia stredoveká listina, ktorá pomenúva obec Malá Tŕňa je z roku 1390. Najstarší súpis z roku 1441 uvádza, že sedliacke domácnosti v Malej Tŕni platili daň kráľovi 12 zlatých. Z uvedeného možno predpokladať, že v obci bolo v tom čase 12 sedliackych rodín. V roku 1410 mal v Tŕni svoj podiel Pavol Toronyai a o päť rokov neskôr patrila prevažná časť obce rodine Csicseriovcov. V súvislosti so šírením reformačného hnutia v Zemplíne, vyhnal roku 1530 Gašpar Dragffi rehoľné sestry sv. Kláry a mníchov z rádu pavlínov z obce a ich majetky zobral. Majetková držba prešla v roku 1551 na rodinu Tárczayovcov a o tri roky neskôr na Jána Paczotha. Po vymretí rodu Dragffiovcov v roku 1578 prešli Vyšná a Nižná Tŕňa do vlastníctva rodiny Dobóovcov a stávajú sa súčasťou hradného panstva v Sárospataku. Súpis z roku 1578 uvádza nových vlastníkov, príslušníkov rodiny Paczothovcov i pôvodných Dobóovcov, ktorých neskôr v majetkovej držbe vystriedali Rákocziovci. Po porážke Františka II. Rákocziho sa Veľká Tŕňa dostala do vlastníctva Aspremontovcov, kým Malú Tŕňu princ Karol III. Daroval Donáthovi Trautson Lipotovi. Po vymretí rodu Karola III. Obec prešla do vlastníctva kráľovskej pokladnice. Neskôr sa majitľom obce stáva princ Agost Karol Bretzenheim, od ktorého dostáva majetky rodina Fischera a neskôr Gabriel Lónyay.

Správy o viniciach v katastrálnom území obce sú od roku 1475. Listina však neuvádza rozsah jej osídlenia. Do dejín Malej Tŕne sa výrazne zapísal vpád Tatárov v roku 1567. Tatári vyplienili obec, zničili vinice a zapálili jedenásť domov. Zostávajúce domácnosti platili daň kráľovi od 8 port (port - sedliacka usadlosť). Malá Tŕňa mala v tomto čase aj tri slobodnícke domácnosti, ktoré daň neplatili. Určitý obraz o veľkosti obce a jej demografickom vývoji poskytujú súpisy. Súpis z roku 1582 uvádza, že obec mala 14 port. V roku 1600 mala 33 poddanských domov a patrila medzi veľké zemplínske dediny.

Negatívny vplyv na vývoj obce mali protihabsburské stavovské povstania v priebehu 17. a začiatkom 18. storočia. V júli 1660 vniklo počas týchto povstaní do obce cisárske vojsko, ktoré násilne vtrhlo do pivníc, odnieslo sudy s vínom a vydrancovalo ich. Poddanského obyvateľstva v 17. storočí ubúdalo a chudobnelo. Začiatkom 17. storočia boli sedliacke usadlosti v obci zdanené iba od 4 port roku 1635 iba od 2,5 porty. Súpis, ktorý sa uskutočnil po porážke protihabsburského stavovského povstania dokumentoval, že Malá Tŕňa mala iba 12 poddanských usadlostí. Aj v ďalšom súpise, ktorý sa uskutočnil v roku 1720 je v obci uvedených 19 poddanských usadlostí, pričom uvádza, že sa tam nachádzali výnosné vinice.

Podľa: Tomko, E.: Heraldická symbolika v praxi obecnej samosprávy. Košice, 2007.

Meniny na web

hotel Zemplín

Práve tu je 4 návštevníkov a žiadni členovia on-line